o Šípkovej Ruženke-divadielko
23. 2. 2008
Vek: od 5 rokov viac
Pomôcky: –
Postavy: Kráľ, kráľovná, Ruženka, radca, tri dobré víly, jedna zlá, princ, starenka, rozprávač.
Za scénou znie tichá hudba. Kráľ s kráľovnou sedia na tróne. Kráľovná drží v náručí bábiku.
Rozprávač: Kde bolo, tam bolo. V kráľovstve ružovom žili kráľ s kráľovnou. Obklopení vôňou ruží ich srdce po niečom túži. Konečne prišlo šťastie veľké v náručí držia dievčatko nežné.
Kráľovná: Povedz, kráľ, ako nazveme našu dcérenku?
Kráľ: Má krásne ružové líčka, dáme jej meno Ruženka. (Obráti sa do zákulisia a zvolá.) Radca!
Radca: (Prichádza) Želáš si, kráľ môj?
Kráľ: Choď a zavolaj dobré sudičky, nech vyveštia Ruženke šťastnú budúcnosť! (Radca sa ukloní a odchádza. Znie hudba. Prichádzajú víly. Uklonia sa a postavia sa obďaleč trónu. Postupne pristupujú k dieťatku.)
Prvá víla: Ruženka, želám ti krásu a lásku.
Druhá víla: Ja ti, Ruženka, želám bohatstvo a šťastie. (Vchádza zlá víla, ktorá sa urazila, že ju nepozvali.)
Zlá víla: Stojte! Vypočuj si moje želanie, Ruženka. Keď budeš mať pätnásť rokov, pichneš sa vretenom a zaspíš naveky! (Zlá víla sa zasmeje a odchádza. Všetci sa zdesia. No pristúpi ešte tretia víla.)
Tretia víla: Nemôžem odvolať želanie mojej zlej sestry. Môžem ho však zmierniť. Nezaspíš naveky. Budeš spať sto rokov. Keď sa zobudíš, nájdeš šťastie a lásku! (Víly sa uklonia a odídu.)
Kráľ: (Zatlieska rukami a zvolá.) Radca!
Radca: (Pribehne.) Čo si želáš, kráľ?
Kráľ: Daj odstrániť z celého kráľovstva všetky vretená, kolovrátky a krosná ! (Radca sa ukloní a odíde spolu s kráľom a kráľovnou za scénu.)
Rozprávač: Čas bežal a Ruženka rástla. Je samý smiech a krása. Víly splnili všetky želania. Je z nej spanilá dievčina. (Znie hudba. Vchádza Ruženka. V ruke drží kvety a tancuje.)
Ruženka: Aký je dnes krásny deň. Moje milé ružičky, viete, že mám dnes narodeniny? Chystá sa veľká oslava. (Ďalej tancuje. Medzitým vošla zlá víla s kolovrátkom a šatkou na hlave. Ruženka pritancuje k nej.)
Ruženka: Dobrý deň, starenka. Čo to robíte?
Zlá víla: Pradiem, dievčička, pradiem.
Ruženka: Môžem to skúsiť aj ja?
Zlá víla: Pravdaže, dievčatko, pravdaže. (Ruženka si sadne ku kolovrátku, skúša priasť, pichne sa.)
Ruženka: Auú ! (Zaspí. V Pozadí zaspí kráľ, kráľovná a radca. Zlá víla sa posmešne zasmeje a odchádza.)
Rozprávač: Nad zámkom vládnu strašné kliatby. Ruže a tŕne obrástli hrady. Zatíchli nádvoria, komnaty, sály. Ľudia sa k hradu priblížiť báli. Sto rokov nevidno človeka, no princ sa už blíži zďaleka. (Prichádza princ. Prechádza javiskom a pozerá na zakliate kráľovstvo. Stretne starenku.)
Princ: Dobrý deň, starenka. Čo je to tam v diaľke?
Starenka: Jaj, syn môj, to je hrad. Povráva sa, že pred sto rokmi zlá víla zakliala krásnu princeznú.
Princ: Ten príbeh som už počul. Starenka, je naozaj pravdivý?
Starenka: Veru je. Ruženku môže vyslobodiť len princ s dobrým srdcom. (Starenka odíde. Princ vytasí meč, zvolá smerom k publiku.) Princ: Neboj sa, Ruženka, ja ťa vyslobodím! (Otočí sa smerom ku spiacemu kráľovskému páru a mečom naznačuje sekanie ruží. Potom sa prechádza pomedzi kráľa a kráľovnú a obzerá si ich. Príde k Ruženke.)
Princ: Aká je krásna! (Skloní sa a pobozká ju. Ruženka pomaly otvorí oči. V pozadí sa zobudí kráľ, kráľovná a radca.)
Ruženka: Kto si?
Princ: Som princ zo susedného kráľovstva. (Ruženka mu podá ruku a spolu podídu do stredu javiska, kde sa stretnú s kráľom a kráľovnou.)
Kráľ a Kráľovná: Ruženka! (Objímajú sa.)
Kráľ: Ďakujem ti, princ, že si vyslobodil našu dcéru, aj nás všetkých. (Hudba. Všetci tancujú, radujú sa.)
Rozprávač: Radosť a šťastie sa do zámku vrátilo, všetko zlé sa na dobré obrátilo. Princ zlú kliatbu zrušil, kráľ veselú svadbu strojil. Na veži zvonil zvonec, už je tej rozprávke koniec.
Pomôcky: –
Postavy: Kráľ, kráľovná, Ruženka, radca, tri dobré víly, jedna zlá, princ, starenka, rozprávač.
Za scénou znie tichá hudba. Kráľ s kráľovnou sedia na tróne. Kráľovná drží v náručí bábiku.
Rozprávač: Kde bolo, tam bolo. V kráľovstve ružovom žili kráľ s kráľovnou. Obklopení vôňou ruží ich srdce po niečom túži. Konečne prišlo šťastie veľké v náručí držia dievčatko nežné.
Kráľovná: Povedz, kráľ, ako nazveme našu dcérenku?
Kráľ: Má krásne ružové líčka, dáme jej meno Ruženka. (Obráti sa do zákulisia a zvolá.) Radca!
Radca: (Prichádza) Želáš si, kráľ môj?
Kráľ: Choď a zavolaj dobré sudičky, nech vyveštia Ruženke šťastnú budúcnosť! (Radca sa ukloní a odchádza. Znie hudba. Prichádzajú víly. Uklonia sa a postavia sa obďaleč trónu. Postupne pristupujú k dieťatku.)
Prvá víla: Ruženka, želám ti krásu a lásku.
Druhá víla: Ja ti, Ruženka, želám bohatstvo a šťastie. (Vchádza zlá víla, ktorá sa urazila, že ju nepozvali.)
Zlá víla: Stojte! Vypočuj si moje želanie, Ruženka. Keď budeš mať pätnásť rokov, pichneš sa vretenom a zaspíš naveky! (Zlá víla sa zasmeje a odchádza. Všetci sa zdesia. No pristúpi ešte tretia víla.)
Tretia víla: Nemôžem odvolať želanie mojej zlej sestry. Môžem ho však zmierniť. Nezaspíš naveky. Budeš spať sto rokov. Keď sa zobudíš, nájdeš šťastie a lásku! (Víly sa uklonia a odídu.)
Kráľ: (Zatlieska rukami a zvolá.) Radca!
Radca: (Pribehne.) Čo si želáš, kráľ?
Kráľ: Daj odstrániť z celého kráľovstva všetky vretená, kolovrátky a krosná ! (Radca sa ukloní a odíde spolu s kráľom a kráľovnou za scénu.)
Rozprávač: Čas bežal a Ruženka rástla. Je samý smiech a krása. Víly splnili všetky želania. Je z nej spanilá dievčina. (Znie hudba. Vchádza Ruženka. V ruke drží kvety a tancuje.)
Ruženka: Aký je dnes krásny deň. Moje milé ružičky, viete, že mám dnes narodeniny? Chystá sa veľká oslava. (Ďalej tancuje. Medzitým vošla zlá víla s kolovrátkom a šatkou na hlave. Ruženka pritancuje k nej.)
Ruženka: Dobrý deň, starenka. Čo to robíte?
Zlá víla: Pradiem, dievčička, pradiem.
Ruženka: Môžem to skúsiť aj ja?
Zlá víla: Pravdaže, dievčatko, pravdaže. (Ruženka si sadne ku kolovrátku, skúša priasť, pichne sa.)
Ruženka: Auú ! (Zaspí. V Pozadí zaspí kráľ, kráľovná a radca. Zlá víla sa posmešne zasmeje a odchádza.)
Rozprávač: Nad zámkom vládnu strašné kliatby. Ruže a tŕne obrástli hrady. Zatíchli nádvoria, komnaty, sály. Ľudia sa k hradu priblížiť báli. Sto rokov nevidno človeka, no princ sa už blíži zďaleka. (Prichádza princ. Prechádza javiskom a pozerá na zakliate kráľovstvo. Stretne starenku.)
Princ: Dobrý deň, starenka. Čo je to tam v diaľke?
Starenka: Jaj, syn môj, to je hrad. Povráva sa, že pred sto rokmi zlá víla zakliala krásnu princeznú.
Princ: Ten príbeh som už počul. Starenka, je naozaj pravdivý?
Starenka: Veru je. Ruženku môže vyslobodiť len princ s dobrým srdcom. (Starenka odíde. Princ vytasí meč, zvolá smerom k publiku.) Princ: Neboj sa, Ruženka, ja ťa vyslobodím! (Otočí sa smerom ku spiacemu kráľovskému páru a mečom naznačuje sekanie ruží. Potom sa prechádza pomedzi kráľa a kráľovnú a obzerá si ich. Príde k Ruženke.)
Princ: Aká je krásna! (Skloní sa a pobozká ju. Ruženka pomaly otvorí oči. V pozadí sa zobudí kráľ, kráľovná a radca.)
Ruženka: Kto si?
Princ: Som princ zo susedného kráľovstva. (Ruženka mu podá ruku a spolu podídu do stredu javiska, kde sa stretnú s kráľom a kráľovnou.)
Kráľ a Kráľovná: Ruženka! (Objímajú sa.)
Kráľ: Ďakujem ti, princ, že si vyslobodil našu dcéru, aj nás všetkých. (Hudba. Všetci tancujú, radujú sa.)
Rozprávač: Radosť a šťastie sa do zámku vrátilo, všetko zlé sa na dobré obrátilo. Princ zlú kliatbu zrušil, kráľ veselú svadbu strojil. Na veži zvonil zvonec, už je tej rozprávke koniec.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář